Raz som počula krásny príbeh.

Boli dvaja pastieri, ktorí sa chceli už dlho stretnúť, ale keďže mali stále veľa práce, stále im to nejako Nevychádzalo. Dohodli sa, že sa stretnú na jednej lúke hore v horách. Aby sa tam dostali, museli prejsť cez veľmi nebezpečný kopec. Jeden pastier išiel na koni. Lenže keď bol asi v polovici cesty, kôň sa mu splašil a on z neho padol. Kotúľal sa, a keď sa zastavil zistil, že je kúsok od veľkej priepasti. Veľmi sa zľakol, ale pozbieral všetky sily a pokračoval v ceste. Keď konečne prišiel na miesto stretnutia, už z diaľky videl svojho priateľa ako ho čaká. Privítali sa a začali sa rozprávať. „Neuveríš mi, čo sa mi stalo cestou. Padol som z koňa a zastavil som sa iba kúsok od veľkej priepasti. Tak som sa veľmi bál.“ „Ja som mal cestu krásnu. Videl som po lesoch pobehovať  zvieratká, vtáčiky mi spievali do kroku. Veľmi som sa na teba tešil. Poďme teraz spolu poďakovať Pánovi, že sme sa mohli stretnúť.“

Obaja ďakovali. Kto však mohol ďakovať viac? Pán nás miluje, a preto na nás zosiela krásne veci, ale samozrejme aj tie zlé. Nebojme sa to prijímať.